...Filipko

 Dnes sa mi ozvala pani ktorú zaujala moja stránka . Obsahuje aj kapitolu o takzvaných indigových deťoch . V vtomto blogu budem citovať jej spetný e-mail,  v ktorom uvádza na krátko príbeh jej syna . Ak má niekto podobnú skúsenosť a pozná neakého odborníka čo sa venuje tejto tematike prosím kontaktujte ju na k.jendrolova@atlas.sk.

...No kým náš Filipko neochorel nemala som ani len tušenie že niečo také ako indigové deti existuje.Minulý rok na prelome apríla a mája- celý mesiac bol hospitalizovaný vo fakultnej nemocnici, kde sa lekári snažili prísť na príčinu jeho problémov- schudol v priebehu pol roka 12 kg.Lekaŕi urobili množstvo vyšetrení, fakt sa veľmi snažili, zažili sme úžasný prístup od lekaŕov, no neprišli na to čo Filipkovi bolo.Ja sama som však cítila, že lekaŕi neprídu na to čo Filipkovi je.Aj on sám mi v jeden deň po vyšetrení v nemocnici, myslím že to bolo po CT hlavy povedal, že on si predstavil svoje telo a vie že lekaŕi to nenájdu.

Je toho veľa, Filipove hlášky a komentáre, vždy výstižné a trefné...

No a prepustili ho z nemocnice s tým, že sa budú snažiť ešte mu nejako pomôcť, že sa bude u Filipka hľadať ambulantne metabolická porucha.

Trošku to skŕatim...

Ja som však mala sen v ktorom som videla, že Filipko má rakovinu a tak som oslovila liečiteľku z Prahy aby sa naňho pozrela, no a ona nám potvrdila, že Filipko má rakovinu na lymfatickom systéme, slezine, pečeni.V tom čase už bol na tom dosť zle, už v podstate ani nerozprával, len spal, len dopoludnia zvládol ísť do školy a popoludnia celé prespal aj noci.

 

No lenže u mňa dosť intenzívne pracuje intuícia a tá mi našepkávala, že sa nemáme ponáhľať do nemocnice a vycestovali sme na liečbu k liečiteľke do Prahy.

 

Opäť to skrátim...

O mesiac sme mali ísť na kontrolu do nemocnice, kde sa mala hľadať metabolická porucha

No a v podstate do mesiaca bol Filipko zdravý- pani liečiteľka keď to videla- že vlastne ochorenie u Filipka už nevidí bola dosť prekvapená...Za ďalšie dva mesiace mal svojich 12 kg naspäť

Filip však veľmi presne rozumie mechanizmu svojho vyliečenia, on sám si neželal aby sa v tom lekaŕi rýpali, keď ho liečila liečiteľka.Presne vedel kedy mu pomáhala, aj ako mu pomáhala...

 

Celé sa mi to zdá úžasné, na písanie by toho bolo oveľa viac, jedineho psychológa ktorý sa týmto deťom venuje a mohol sa s ním Filipko porozprávať na úrovni ktorú on potrebuje sme  našli až v Prahe, kde sme aj boli.Tento pán posychológ má perfektnú stránočku kde sa venuje aj indigovým deťom-www.duhovacesta.cz, má tam tento fenomén popísaný z vlastnej praxe, z vlastných skúseností, nie sú to tie isté stále sa opakujúce texty z internetu, rada si tam občas chodím čítať, keď potrebujem pookriať a nabrať inšpiráciu v tom ako pristupovať k Filipkovi.

 

Štve ma, že na Slovensku je táto téma akosi na okraji, občas narazím na nete na nejaké diskusie, ale toto je tak hlboký zážitok, že o tomto sa nedá diskutovať na úrovni ako sú vedené diskusie na nete o indigových deťoch, kde sa vždy nájde niekto hlboko premúdry a spochybňuje tento fenomén.Keď sa človek stretne s tákymto dieťaťom nemá pochybnosti.Samotný lekaŕi boli z Filipka dosť vedľa, no nevedeli ho zaradiť, napriek tomu, že ich psychologička vo fakultnej nemocnici sa vyjadrila, že Filip je úžasný vyrovnaný chalan, oni ho aj tak mali za chlapca s krehkou psychikou, tak sa vyjadrila primárka, aj lekaŕ ktorý sa oňho staral- nemajú to porozumenie tomu, v čom spočíva krehkosť týchto detí.Napríklad Filipova krehkosť spočíva v tom, že on jasne v nemocnici videl akí sú lekaŕi bezmocní, ako im unikajú súvislosti medzi fyzickým a psychickým a chorobami, ako je to hlboko prepojené a lekaŕi toto často nevidia

Jedna úžasná pani doktorka- neurologička, ktorá sa venuje čínskej medicíne nám povedala, že Filipko je svojím vnímaním veeeeľmi vysoko, že on si sám vybral kto ho bude liečiť aj ako ho bude liečiť...

 

Filip píše aj úžasné básne, napísali sme spolu knihu, ponúkla som ju nakladateľstvu, len neviem či sa im bude pozdávať...myslím, že tieto deti si záslúžia našu pozornosť...

Tak popísala som toho asi dosť, ale aj tak by toho na veľa písania...