Liečenie silou pozitívneho myslenia

Zamyslenie

       Liečenie – to je téma, ktorá sa stáva zo dňa na deň naliehavejšou. Navzdory a čiastočne práve pre našu modernú medicínu, je zatiaľ stále menej ľudí, ktorí o sebe môžu oprávnene povedať, že sú úplne zdraví. Súčasná medicína sa stále viac dostáva do tiesne: alarmujúcim spôsobom narastajú choroby, ktoré sú vyvolané vedľajšími účinkami lekárom predpísaných liekov; užívanie mnohých chemických preparátov sa rovná znásilňovaniu organizmu. Prírodné liečivé prostriedky stále viac strácajú svoje pozitívne účinky v dôsledku narastajúceho znečistenia životného prostredia; tiež liečivá sila homeopatických prostriedkov sa znižuje, lebo čoskoro už nebudú k dispozícii žiadne čisté pôvodné tinktúry...

       Zároveň v nebezpečnej miere pribúdajú vonkajšie vplyvy na zdravie človeka: Zvyšuje sa rádioaktivita; znečistenie zeme, vody a vzduchu – a tým aj našich potravín – nadobúda stále vážnejšieho rozsahu; slnečné žiarenie je stále agresívnejšie v dôsledku narastajúceho ničenia ochrannej ozónovej vrstvy. V desivej miere sa rozmáhajú alergie, rakovina a v poslednej dobe tiež AIDS – nová metla ľudstva. A školská medicína je bezmocná ...

       A tak nás dnešná situácia takmer núti k tomu, aby sme sa znovu rozpamätali na staré spôsoby liečenia – a tým zamerali svoje myšlienky a život viac na vnútro, na cit a dušu.Veľkí znalci liečenia ľudstva – Egypťania pred 5000 rokmi, Galenus, Hippokrates, Paracelsus, Hildegard von Bingen a mnoho iných – totiž vedeli, že každá nemoc má vnútornú, duševnú príčinu.

       Základnou chybou medicíny v posledných 100 rokoch bolo a je, že vidí človeka a poznáva ho nie v celku, ale hlavne ako hmotu. Človek jednoducho nie je stroj, ktorého hmotné súčiastky možno podľa ľubovôle opraviť a vymeniť: Je podstatne viac! Je to osoba – jednota tela, duše a ducha. Až potom, keď pochopíme človeka v jeho celistvosti, môžeme vôbec porozumieť tomu, čo znamená choroba, prípadne liečenie, a nakoniec, čo znamená byť zdravý.

       Príčiny všetkých chorôb spočívajú v chybnom ľudskom konaní, v chybnom myslení a živote. To je základná poučka tejto brožúrky. Ďalšia časť je potom venovaná budovaniu “vnútorného človeka “ – z čoho je zrejmé, čím vo svojej podstate sú choroba a zdravie. Osvojenie týchto základov potom umožní pochopiť, ako je možné liečiť silou pozitívneho myslenia.

I. Myšlienky sú energie

       Sila myšlienok je dnes známa mnohým ľuďom – a mnohí dávajú svojmu životu využitím tohoto poznatku pozitívny obrat. Často sa však sila myšlienok tiež zneužíva k dosiahnutiu sebeckých cieľov. Použitie síl myšlienok na egoistické účely je však veľmi povážlivé – a nemá nič spoločné s pozitívnym myslením, ako mu my rozumieme.

       Čo sú teda pozitívne, a čo negatívne myšlienky? Čo sú myšlienky vôbec a ako pôsobia? – To sú základné otázky prvej časti nášho spisu.

1. Všetko je energia

       Celý vesmír je založený na vibrácii, na energii: všetko je energia – či už ide o hmotu, svetlo, zvuk, myšlienku, alebo pocit. Mnoho vedcov to potvrdzuje výskumami, ktoré ukazujú, že nielen vonkajšie vplyvy vyvolávajú fyzikálne zmeny v našom tele, ale predovšetkým myšlienky – a v širšom zmysle slova pocity – ovplyvňujú biochemické pochody v našom organizme. Myšlienky sú teda energie, ktoré majú vplyv na dobrý zdravotný stav nášho tela. Negatívne myšlienky spôsobujú ochorenie človeka, pozitívne ho liečia, prípadne udržujú pri zdraví.

       Myšlienky, pocity a aj nevedomé pohnútky poznamenávajú naše chovanie, našu gestikuláciu, mimiku, každý pohyb, a predovšetkým tiež naše slová a konania, čo sú ešte silnejšie energie.Vnútro ovplyvňuje zovňajšok - a naopak - čo je umožnené preto, lebo dochádza k neustálej výmene, prúdeniu energie. Dochádza v nás k stálemu vzájomnému pôsobeniu síl, ktoré spolu komunikujú.

       Táto komunikácia môže byť buď tvorivá, posilňujúca a oživujúca, alebo ničiaca a nakoniec spôsobujúca chorobu – podľa toho, či ide o tok pozitívnych, alebo negatívnych energií.

2. Pozitívne a negatívne myšlienky

       Čo sú teda pozitívne, čo negatívne energie? A čo sú podľa toho pozitívne, a čo negatívne myšlienky?

       Pozitívne myšlienky sú tvorivé, konštruktívne myšlienky – sú to myšlienky, oduševnené pocitom nezištnej lásky; myšlienky, ktorých zmyslom je blaho blížneho, bez očakávania chvály, uznania, alebo odmeny; sú to láskyplné, dobrotivé, dobromyseľné myšlienky, myšlienky dôvery a priania dobrého, myšlienky poslúženia, ktoré pomáhajú blížnemu v jeho terajšej situácii urobiť ďalší krok; sú to myšlienky mieru a jednoty, myšlienky radosti a vnútorného šťastia – napríklad aj myšlienky na krásu prírody, ktorá sa rozdáva ako sila a život v nespočetných formách a farbách, sú to myšlienky vďačnosti, ktoré plynú z pocitu obdarovania... Tu z nás nezištne prúdi energia ku druhému a prebohate sa k nám navracia, lebo sme tí, ktorí dávajú, pretože milujeme. Nesebecké milujúce myšlienky sú Božia energia, lebo Boh je láska; a kto miluje, je v Bohu a Boh je v ňom.

       Negatívne myšlienky  sú ničiace, deštruktívne myšlienky – sú to egoistické myšlienky: myšlienky závisti, žiarlivosti, nenávisti, hnevu, zúrivosti, agresie voči blížnemu; sú to depresívne myšlienky, myšlienky povyšovania a ponižovania; sú to očakávania, myšlienky nedôvery a nepriazne; sú to hĺbavé myšlienky premýšľania, zamýšľanie sa, upiatosť na minulom i na budúcom; sú to myšlienky strachu – strachu o existenciu, strachu z choroby, utrpenia, chudoby, alebo smrti, strachu z toho, že nebudeme schopní obstáť v požiadavkách všedného dňa, strachu zo straty bohatstva, straty partnera, alebo blízkych; sú to myšlienky sebaľútosti a falošného súcitu s blížnym, ktorý tomuto nijako nepomáha; sú to myšlienky ničenia, vykorisťovania, trýznenia a vraždenia, predovšetkým čo sa týka prírody, rastlín a zvierat; sú to myšlienky na majetok, priania niečím byť a niečo mať, myšlienky hladu po moci a vládnutí; sú to svojvoľné, sebecké myšlienky, bezohľadné myšlienky, ktoré sa točia len okolo vlastných záujmov a vlastného prospechu ... Tu neprúdi energia k druhému; v činnosti nie sú dávajúce, ale požadujúce sily; človek, ktorý myslí negatívne, nedáva, ale pokúša sa získať energiu, aby uspokojil svoje osobné sebecké potreby a želania, prípadne aby odstránil nedostatok vlastnej energie tým, že druhého o ňu okráda.

       Myšlienky sú teda energie rozličného druhu a sily. Podľa charakteru myšlienok vytvárame energetické pole špecifického druhu. Toto energetické pole sa stáva tým silnejšie, čím častejšie a intenzívnejšie rovnako, alebo podobne myslíme; lebo myšlienky rovnakého druhu sa vzájomne priťahujú a utvárajú spoločné mohutnejšie energetické pole – časom pravý energetický komplex. 

       Je to tak preto, že v celom vesmíre sa nemôže žiadna energia stratiť; energia sa nemôže rozplynúť, môže sa len premeniť z jedného stavu do druhého – čo fyzika vyjadruje tzv. zákonom zachovania energie.

3. Myšlienka ako samočinná existencia   

       Ak sa žiadna energia nemôže stratiť, musí teda aj každá raz vytvorená myšlienka “niekde“ zostať, alebo byť. Čo sa teda deje s pozitívnymi a negatívnymi myšlienkami?

       Každá myšlienka, resp. každý komplex myšlienok má, keďže ide o energiu, určitý tvar - jasnovidci môžu tieto myšlienkové formy vidieť. Sú to samočinné existencie, ktoré v sebe nesú miesto svojho určenia. Ak myslíme napríklad láskyplne na určitého blížneho, vydáva sa nami vytvorené energetické pole lásky na cestu k tomuto človeku. Jeho určením je teda príkaz priviesť k tomuto človeku energiu lásky. Preto nájde toto myšlienkové energetické pole lásky s neomylnou istotou správneho príjemcu.

       Pritom je nezávislé na tom, či príjemca tieto myšlienky pozná a kde sa nachádza; myšlienkové energie nie sú viazané priestorom a časom a vždy dosiahnu svoj cieľ. Podľa toho, do akej miery je príjemca schopný ich prijať, môžu v ňom potom tieto pozitívne energie pôsobiť – tvorivo, oživujúcim spôsobom. Ak nie je momentálne schopný tieto pozitívne energie prijať, pretože je v danom okamihu negatívne naladený, tak zostávajú pozitívne energie v jeho aure, vo vyžarovaní jeho duše, až kým ich nevyvolá tým, že začne pozitívne myslieť.

       Ak myslíme na nejakého človeka negatívne, vytvárame tým negatívne energetické pole tak, že napríklad vysielame myšlienky nenávisti, alebo závisti, čím putujú tieto myšlienky, ktoré sú samočinné existencie, taktiež k tomuto človeku a pokúšajú sa ho ovplyvniť.

       Ak príjemca vtedy myslí podobne, dochádza u neho k rezonancii – spoločný energetický komplex začne pulzovať; negatívne myšlienky sa v ňom zosilňujú. Môžu sa tak vytvoriť rozsiahle myšlienkové mraky – taký človek je akoby “zahalený“. To znamená, že už nevidí toho druhého takého, aký v skutočnosti je; nie je už schopný  poznať v blížnom to dobré. Následkom môže byť hádka, alebo dokonca fyzické napadnutie.

       Ak ale vyslané negatívne myšlienky nenájdu v blížnom žiadnu odozvu, pretože v ňom nič podobné neexistuje – žiadna tzv. “zodpovedajúca zhoda“, potom dotyčný nemôže byť týmito negatívnymi impulzmi ovplyvnený. Ak je však citlivý, tak môže negatívne myšlienky svojho blížneho cítiť; sú ako malé pichnutia ihlou – alebo sa dotyčný z neznámeho dôvodu necíti dobre.

4. Zákon sejby a žatvy

4.1. Všetko sa vracia 

       Je duchovnou zákonitosťou, že všetko, čo vyšleme, sa skôr, či neskôr opäť vráti k nám – nech už je to pozitívne, alebo negatívne. Ak vysielame pozitívne, nezištné myšlienky, budú tieto pôsobiť nielen u príjemcu, ale vrátia sa k nám, k odosielateľovi, a budú v nás pôsobiť pozitívne. Ak potom myslíme rovnakými, alebo podobnými myšlienkami, znovu sa v nás tieto myšlienky zosilia a vytvára sa v  nás stále pozitívnejšie energetické pole. Pretože: rovnaké, alebo podobné sa priťahuje - prijímame to, čo sme vyslali - a vytvára sa tak spoločný, mohutnejší energetický komplex. Nakoniec dostaneme viac, ako sme vyslali – tiež preto, že vyslané energie sa spoja so zodpovedajúcimi myšlienkovými formami a energetickými poliami. Toto vyjadril Ježiš Nazaretský slovami: „V prvom rade sa snažte o Ríšu Božiu a jej spravodlivosť, a všetko ostatné vám bude pridané.“ Kto dáva nezištne, získa všetko, čo potrebuje a ešte navyše.

       Ak človek vysiela negatívne myšlienky, pôsobia tieto tiež v ňom; posilujú v ňom zodpovedajúce negatívne energetické polia. To, čo vysielame, je teda časťou nás samých; posilňuje v nás to, čo v nás už zodpovedajúce je. Keďže sme pôvodcami myšlienok, sme za ne aj zodpovední.

       Tak sa každá myšlienka snaží spôsobiť v nás to, čo sme vyslali. Každá myšlienka je teda príčina usilujúca sa o to, aby v nás pôsobila. Svojimi myšlienkami sme sa dopredu naprogramovali. Hovoríme tiež o zákone príčiny a účinku, ktorý býva nazývaný aj zákonom sejby a žatvy: „Každá myšlienka je semenom, ktoré v sebe už latentne nesie zodpovedajúci plod“.

       Ak myslíme a ak žijeme pozitívne, teda nesebecky, budú aj plody pozitívne, budujúce. Udomácni sa v nás harmónia, spokojnosť, šťastie, radosť a vďačnosť; budeme vnútorne aj navonok zdraví.

       Ak však myslíme a konáme negatívne, egoisticky, budú plody tiež zodpovedajúce. Naši blížni nás nebudú akceptovať – pretože my ich nebudeme akceptovať; budeme osamelí – pretože sme to my, ktorí sa uzatvárame; stretneme sa s odmietnutím – pretože my odsudzujeme a znehodnocujeme – a mnoho ďalšieho. A nakoniec ochorieme, alebo nás postihne osudová rana. 

4.2. Cesta do duše

       Ak myslíme negatívne, vchádza táto myšlienka do nášho podvedomia a ukladá sa v ňom – a kmitá teraz v našej aure, vo vyžarovaní našej duše. Ak by sme si naše negatívne myslenie neuvedomili a nesnažili  sa o jeho premenu tým, že by sme ľutovali, prosili o odpustenie a vysielali pozitívne myšlienky za negatívnymi, potom padá negatívna myšlienka – po uplynutí tzv. karenčnej lehoty – do duše, a to ako zaťaženie.

       Duša je náš vnútorný človek, jemnohmotný útvar, ktorý v sebe ukladá, podobne ako počítač, všetky pozitívne aj negatívne príčiny: duša je kniha života. Negatívne príčiny vytvárajú previnenie duše – tiež nazývané karma. Sú akýmsi programom v duši, ktorý čaká, že bude uvedený do činnosti.

4.3. Všetko je komunikácia

       Tieto komplexy príčin, alebo programy v duši sú vždy znova nasycované a vyživované zodpovedajúcimi myšlienkami, pocitmi a spôsobom chovania – po mnoho inkarnácií.*

       Tie zasa riadia city, myslenie a život človeka, lebo sa zrkadlia do mozgu a komunikujú s podvedomím a povrchným vedomím. Lebo všetko záleží na komunikácii a rovnaké je priťahované k rovnakému. Nemohli by sme zachytiť žiadnu myšlienku, ak by sa už skôr nebolo uskutočnilo nejaké spojenie, ktoré by túto myšlienku nebolo uviedlo do pohybu. Táto komunikácia, ktorá prebieha pod našim cítením, myslením a hovorením, je tzv. podkomunikácia. Mohli by sme tiež povedať, že je “základom“ našej povrchnej komunikácie. Môže obsahovať buď egoistické motivácie – potom sme riadení negatívnymi programami, ktoré sa nachádzajú v duši; alebo konáme z nezištnej motivácie – potom sme vedení pozitívnymi silami.

       Pretože rovnaké komunikuje opäť s rovnakým. Ak myslíme sebecky, komunikujeme so zodpovedajúcimi negatívnymi energiami; ak myslíme nezištne, komunikujeme s pozitívnymi, božskými energiami – pretože: Boh je láska; kto nesebecky miluje, komunikuje s božskými silami.

       Kto žije negatívne a nesnaží sa o nové pozitívne naprogramovanie svojho myslenia – teda zamerať sa na Božské – ten komunikuje tiež s inými, jeho mysleniu zodpovedajúcimi energetickými poliami, ktoré oscilujú okolo neho a v atmosfére; podľa okolností môže byť dokonca ovplyvnený od nižších duší z astrálnych svetov. Potom už nie je sám sebou, ale je – väčšinou bez toho aby si to uvedomoval – riadený jednak programami, ktoré sám vytvoril, jednak energetickými poliami a dušami, ktoré ho okrádajú o energiu.

       Snaha o pozitívny život je ochranou pred takým riadením, pretože Boh uznáva už samotné poctivé snaženie a vôľu obrátiť sa.

4.4.  Príčiny začínajú pôsobiť – ako choroba

       Negatívne príčiny sú teda programom v našej duši a tie – ak nie je tento program zavčasu zrušený, prípadne preprogramovaný – raz začnú pôsobiť. Podľa nezmeniteľných kozmických zákonitostí sa v určitom okamihu negatívne energie určitých príčin vlejú do tela – človek ochorie, alebo ho zastihne osudová rana. Choroba je teda následkom kedysi nami samými vytvorených negatívnych príčin, teda následkom nášho vlastného chybného správania. Každá choroba má teda svoju príčinu v špatnom myslení a chybnom živote človeka. Lebo: neexistuje žiadny účinok bez príčiny. Nepostihne nás nič iné, len to, čo sme sami už niekedy spôsobili.

       Vonkajšie “príčiny“ ako baktérie, vírusy, lieky a mnohé iné, sú len spúšťacie mechanizmy. Môžu dosiahnuť účinok len preto, lebo v nás nachádzajú zodpovedajúce prostredie, nedostatok energie a oslabenie sebaliečivých síl, a tým pôdu pripravenú pre ochorenie, spôsobené vytvorenými negatívnymi príčinami.

       Kedy, kde a ako sa tieto účinky vyskytnú, nevieme však my, ľudia, predvídať, pretože duchovné procesy dozrievania sa neodohrávajú v priestore a čase. Môžu sa prejaviť ihneď, alebo po niekoľkých rokoch, alebo dokonca v neskorších pozemských životoch. Niektoré choroby môžu mať totiž svoju príčinu tiež v predchádzajúcom živote. Vtedy sa negatívnym myslením a životom vytvorilo duševné zaťaženie, alebo duševná vina – dnes sa môže prejaviť v podobe ochorenia.

 Centrum vedomia      

 pripojené orgány

Poriadok                      

pohlavné orgány, močový mechúr, konečník , hrebeň panvy s bedrovými kĺbmi, kolená a členkové kĺby

Vôľa                           

 ľadviny a močové cesty, konečník a hrubé črevo

Múdrosť                       

chrbtica a miecha, žalúdok, tenké črevo , pečeň, žlčník, slinivka brušná, slezina

Vážnosť                       

srdce, pľúca a priedušky, miecha a rebrá

Trpezlivosť                   

brzlík, mandle, štítna žľaza, prištítne telieska , priedušnica, hrtan, hrdlo, zuby

Láska                          

 oči, uši, orgán rovnováhy, nos , mozgový podvesok, šašinka

Milosrdenstvo                

veľký mozog, malý mozog

 S mysľou naladenou na pozitívnu frekvenciu nebudete obdarovávať len svoje duševné zdravie, ale i svoje okolie. Energia sálajúca z vášho životného postoja zasiahne každého a ľudia sa pri vás nainfikujú vašim šťastným úsmevom. Stanete sa ešte príjemnejším spoločníkom (ak sa to vôbec ešte dá), slnko pri vás zhasne závisťou. A človeku, ktorý si vie prežiť život s úsmevom na perách a iskričkami v očiach, sa šťastie lepí na päty oveľa radšej.

 Aby bolo vaše psychické rozpoloženie veselšie, možno potrebujete menej, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Veď veci bývajú mnohokrát celkom jednoduché a jediné, čo nám treba, je malé nakopnutie do svojho obvyklého pozitívneho švungu. Na každého platí niečo iné, či už je to milý úsmev, pohladenie, alebo len povzbudivé slová od priateľa. A možno stačí odkloniť sa od každodennej monotónnosti a spraviť niečo bláznivé