Kiyosakiho filozofia

Kiyosakiho filozofia

Cashflow kvadrant

Cashflow kvadrant

Podľa Kiyosakiho sa ľudia dajú rozdeliť do štyroch kvadrantov podľa toho, akým spôsobom zarábajú peniaze. A to medzi zamestnancov, samostatne si zarábajúce osoby, majiteľov firiem a investorov. Väčšina ľudí je pritom zamestnancami, takže sú finančne závislí na niekom z iného kvadrantu. Ľudia, ktorí si zarábajú sami síce nie sú závislí od ostatných, avšak ich podnikanie im zaberie väčšinu času a pokiaľ si náhodou spravia dovolenku, ich biznis trpí. V prvých dvoch kvadrantoch sa nachádza viac než 95% ľudí, pričom títo ľudia nie sú bohatí. Sú finančne závislí na výkone svojej činnosti, pričom sú v „krysom závode“, v ktorom naháňajú každú ďalšiu výplatu. Podľa Kiyosakiho je hlavným rozdielom medzi chudobnými a bohatými to, že bohatí sa z krysieho závodu dokázali oslobodiť a získali finančnú nezávislosť – a teda nemusia každý deň chodiť do práce zo strachu o svoju existenciu.

V treťom kvadrante sú majitelia veľkých biznisov. Tie na rozdiel od tých malých majú v sebe zabudovaný systém, podľa ktorého fungujú aj bez majiteľa. Títo ľudia majú z podnikania príjem bez ohľadu na to, či sa v ňom osobne angažujú alebo nie. Sú finančne nezávislí.
Vo štvrtom kvadrante nájdeme profesionálnych investorov, teda ľudí, ktorí sa investovaním živia. Podľa Kiyosakiho sa snažia investovať hlavne do nehnuteľností a spomedzi štyroch kvadrantov sú najbohatší.

Aby sme sa mohli dostať do vyšších kvadrantov, musíme podľa Kiyosakiho zmeniť náš pohľad na peniaze. Napríklad, ako aktíva nevnímať veci, ktoré majú vysokú hodnotu, ale veci, ktoré nám generujú peňažné toky. Napríklad, ak vlastníme dom, z ktorého nám neplynú pravidelné platby za nájomné, nejedná sa o aktívum. Okrem toho by sme sa mali riadiť „pravidlami bohatých“, ktoré sa Kiyosaki počas svojej mladosti naučil od otca svojho kamaráta Michaela:

1. Bohatí nepracujú pre peniaze
Bohatí ľudia pracujú preto, aby sa naučili veci a schopnosti, ktoré im pomôžu zarábať peniaze v budúcnosti. Okrem toho sa snažia, aby peniaze pracovali pre nich, a nie oni pracovali pre peniaze tým, že zakladajú firmy, investujú a pod.

2. Míňať skromne a investovať.
Pokiaľ človek zarobí nejaké peniaze, nemal by ich minúť na zbytočnosti. Radšej by mal žiť skromnejším štýlom a investovať ich do niečoho, čo mu v budúcnosti prinesie zisk, a snažiť sa dosiahnuť, aby mu v budúcnosti pritekala hotovosť nezávisle od jeho ostatných činností. Takto sa síce nebude vyvážať na miliónových autách a bývať v trojposchodovej vile, ale bude pre budúcnosť dobre zabezpečený a finančne nezávislý.

3. Daňové zákony podporujú korporácie.
Kiyosaki odporúča ľuďom zakladať si firmy, pretože si potom môžu cez ne uplatniť daňové náklady aj na veci, ktoré využívajú súkromne. Navyše, daňové zákony v Amerike sú na strane bohatých, takže čím vyšší zisk spoločnosť dosiahne, tým menšiu daňovú sadzbu platí jej vlastník.

4. Mať oči otvorené pre nové príležitosti.
Kto chce byť bohatý, musí vedieť rozpoznať príležitosť pre dobrý obchod. Kiyosaki spomína, ako vo svojich začiatkoch úplnou náhodou natrafil na podhodnotenú nehnuteľnosť, ktorú neskôr so ziskom predal. Avšak, mať len otvorené oči nestačí – ešte dôležitejší je pozitívny prístup, a teda nerozmýšľať nad tým, ako sa niečo nedá, ale radšej nad tým, ako by sa to dalo urobiť a čo by sme na to potrebovali.

5. Bohatí využívajú finančnú páku.
Aby dosiahli vyššie výnosy, bohatí sa pri kúpe nehnuteľností, prípadne pri zakladaní firiem cielene zadlžujú. To im umožňuje pracovať s oveľa väčším množstvom peňazí než by mohli do podnikania vložiť z vlastných zdrojov. Navyše, splátky úrokov si firmy uplatňujú ako daňový náklad. Týmto spôsobom sa dá, pokiaľ firma prosperuje, zarobiť oveľa viac než ak by sme využívali len vlastný kapitál.

Zdroj: http://www.kiyosaki.sk/kiyosakiho-filozofia/