Vysvetlenie účinnosti MMS
MMS Mechanismus biocídneho účinku chlórdioxidu - MMS
Pán Humble opisuje účinky chlórdioxidu, ktorý vzniká zmiešaním MMS a 10% roztoku kyseliny citrónovej takto:
"MMS zmiešaný s zodpovedajúcim množstvom 10% roztoku kyseliny citrónovej vytvára plyn, ktorý sa volá Chlórdioxid. bacterianuked3Bacterianuked3Chlordioxid je látka s veľmi silnými oxidačnými účinkami, tzv. akceptor elektrónov. Chlórdioxid nemá nič spoločného s chlórom!!!
Teda - každá molekula chlórdioxidu sa neustále snaží získať elektróny a doplniť tak svoju elektrónovú štruktúru.
Pri styku bakteriálnych buniek s chlórdioxidom dochádza k odtrhnutiu elektrónu z bakteriálnej steny čím dôjde k vytvoreniu praskliny a tým k narušeniu vnútornej rovnováhy bunky. Týmto porušením chlórdioxid vnikne do vnútra mikroorganizmu a naruší jeho metabolické funkcie, na rozdiel od ostatných oxidačných činidiel, ktoré narúšajú len povrch bunky. Reaguje s aminokyselinami, mení štruktúru proteínov a tým aj funkciu enzýmov, ktoré riadia metabolické pochody v bunke.
Následne dochádza k rýchlemu rozpadu patogénov. V ľudskom tele aktivovaný chlórdioxid, namiešaný v presnom, Jimom Humble doporučovanom pomere, reaguje iba s patogénnymi mikroorganizmami, ktoré majú výrazne kyslejší charakter. Ničí spoľahlivo baktérie, vírusy, plesne, rozpúšťa jedovaté látky v tele atď . Čítajte pozorne moju knihu, mechanizmus účinnosti MMS je v tejto knihe dopodrobna popísaný.
Po vypití aktivovaného roztoku MMS dochádza k tomu, že Chlórdioxid je cez žalúdočné a črevné steny prijímaný červenými krvinkami ako kyslík a je teda roznášaný do celého tela. Akonáhle dôjde ku kontaktu s nakazenou bunkou (vnútrobunková infekcia) alebo s voľne "plaviacimi" baktériami alebo vírusmi v krvnom riečisku, dochádza k ich takmer okamžité zničenie odtrhnutím niekoľkých elektrónov z povrchu vírusu či bunkovej membrány patogénu. Chlórdioxid sa vytvára podľa najnovších poznatkov zhruba 2 - 4 hodiny po vypití aktivovaného MMS. "
Odborné vysvetlenie účinkov MMS
Mechanizmus okysličovanie oxidy chlóru - celkový prehľad
OBJAVY
Moderný vedec a geológ Jim Humble musel častokrát putovať oblasťami infikovanými maláriou. Spolu so spolupracovníkmi sa s ňou príležitostne dostával do tesného kontaktu v miestach, kde bolo akékoľvek moderné lekárske ošetrenie absolútne nedostupné. Za týchto extrémnych okolností pri jednej príležitosti zistil, že zriedený orálne podaný roztok prostriedku bežne predávaného na dezinfekciu pitnej vody je vysoko účinný pri liečbe malárie. Pán Humble nemá formálne lekárske vzdelanie, ale použil k následným experimentom s rôznym dávkovaním a technikami podávania tohto lieku vlastný zdravý rozum. Z konkrétnej potreby tak vyplynul objav ľahko použiteľný pre liečbu malárie, ktorý sa považuje v takmer všetkých prípadoch rapídne za účinný.
Odkazy
1. A Possible Solution to the Malaria Problem? Humble J.; libertariáni Times, 9. máj 2005
MATERIÁLY A POSTUPY
Postup používaný pánom Humble vyzerá nasledovne:
Je pripravený 28% zásobný roztok 80% (technického) chloritanu sodného (NaClO2). Zvyšných 20% tvorí zmes obvyklých látok potrebných pri výrobe a stabilizácii práškového alebo vločkového chloritanu sodného. Ide prevažne o chlorid sodný (NaCl) - 19%. Zvyšok tvorí hydroxid sodný (NaOH) <1% a chlorečnan sodný (NaClO3) <1%. Skutočný obsah chloritanu sodného v roztoku je preto 22,4%.
Zvyčajne podávaná liečebná dávka sa pohybuje od 6 do 15 kvapiek, pri použití kvapkadla s veľkým kalibrom (25 kvapiek na ccm). V jednotkách miligramov chloritanu sodného to znamená 9 mg na kvapku, čiže 54 až 135 mg pre jedno ošetrenie. Účinnosť roztoku sa podstatne zvýši tým, že kvapky sa pred podaním vopred zmiešajú s 2,5 až 5 ccm stolného octu alebo citrónovej šťavy a ponecháme ich pôsobenie 3 minúty. Takto roztok: okyslený roztok sa potom ďalej zriedi pridaním vody alebo jablčného muštu a je podaný na vypitie. Môže byť použitý na prázdny žalúdok, pre zvýšenie účinnosti, ale zriedka to zapríčiní nevoľnosť. Nevoľnosť je menej pravdepodobná, ak sa užije liek napríklad hodinu po jedle. Ocot (5% kyselina octová) alebo citrónová šťava (6 - 9% kyselina citrónová) neutralizuje hydroxid sodný a súčasne konvertuje malú časť chlorečnanu sodného na chloritan (ClO2-) pri konjugácii na kyselinu chloritu (HClO2). Za týchto podmienok časť kyseliny chloritej okysličí ďalšie anióny chloritanu a postupne tak vytvára chlórdioxid (ClO2). Prítomnosť chlórdioxidu sa prejaví žltým sfarbením roztoku a je cítiť chlór.
Prospešné účinky
O tomto pozoruhodnom objave Jima Humble som sa prvýkrát dozvedel na sklonku roka 2006. Skutočnosť, že chloritan sodný, resp. chlórdioxid, môže zabíjať parazity in vivo mi pripadala hneď od počiatku absolútne racionálna. Je známe, že na okysličovadlá je citlivá celá rada choroboplodných organizmov. Rôznych zlúčenín patriacich medzi kysličníky chlóru, ako napríklad chlórnan sodný a chlórdioxid, už skoro od nepamäti všeobecne využívame ako dezinfekčný prostried. Nová a vzrušujúca je skutočnosť, že postup pána Humble:
1) má jednoduché použitie,
2) rapídny účinok,
3) je úspešný a spoľahlivý,
4) očividne chýba toxicitu
5) je dostupný a lacný.
Nesmierne súcitím s každým človekom trpiacim týmto vyčerpávajúcim horúčkovitým ochorením. Nemôžem nespomenúť ako hrozne sa cítim už keď chytím len chrípku. O čo horšie musí byť utrpenie, ktoré sa každé 2 - 3 dni stále znovu vracia, ako tomu je u malárie. Trpia ňou celoročne milióny a každým rokom na ňu zomrie 1 až 3 milióny ľudí, prevažne deti.
Takto motivovaný som sa pustil do pátrania, aby som sa o chémiu kysličníkov chlóru dozvedel všetko, čo je možné. Chcel som pochopiť možnému mechanizmu ich toxicity voči pôvodcom malárie (plasmodiím). [3] preverila som takmer všetku dostupnú literatúru aby som objasnil otázku neškodnosti či rizík ich použitia u ľudí.
1. Current status of malaria control. Tripathi RP, Mishra RC, Dwivedi N, Tewari N, Verma SS Curry Med Chem. 2005; 12 (22) :2643-59
2. Current status and progresses made in malaria chemotherapy. Linares GE, Rodriguez JB Curry Med Chem. 2007; 14 (3) :289-314
3. An overview of chemotherapeutic targets for antimalarial drug discovery. Olliaro PL, Yuthavong Y Pharmacol Therm. 1999 Feb; 81 (2) :91-110
Oxidant AKO FYZIOLOGICKÉ FAKTORY
Príkladom sú: peroxid vodíka, peroxid zinku, rôzne chinóny a etándiálu, ozón, ultrafialové žiarenie, hyperbarický kyslík, peroxid benzoyl, artemisinin, metylovou modrou, allicín, jód a manganistan draselný. Učil som na početných seminároch o ich použití a vysvetľoval mechanizmus ich pôsobenia na biochemickej úrovni. Oxidanty sú atómy alebo molekuly, ktoré "nasávajú" elektróny. Atómom alebo molekulám, ktoré elektróny oxidantom prepožičiavajú hovoríme reduktanty.
Vystavenie živých červených krviniek malej dávke okysličovadlá u nich spôsobí zmenu aktivity oxyhemoglobinu (Hb-O2) takže do telesných tkanív uvoľňujú viac kyslíka (O2). [1]
Hyperbarické okysličenie (v kyslíkovej atmosfére pod tlakom): 1) účinná detoxikácia v prípade otravy kysličníkom uhoľnatým; 2) účinkuje ako efektívna podpora prirodzeného hojenia popálenín, zranenia rozdrvením, a ischemických mŕtviciach a 3) účinne pomáha pri liečbe väčšiny bakteriálnych infekcií.
Zistilo sa, že mnohé okysličovadlá pri občasnom vnútornom použití v malých dávkach pôsobí ako mocné stimulátor imunity. Podobný účinok má vystavenie živej krvi ultrafialovým žiarením. Tieto liečebné postupy spúšťajú, a využívajú, prirodzený fyziologický mechanizmus, ktorý prinúti periférne biele krvinky k rýchlemu uvoľneniu cytokínov. Tieto cytokíny slúžia ako varovný signál vyzývajúci k zmnoženiu bunkového útoku proti patogénom a súčasne potláčajú alergické reakcie.
Aktivované bunky imunitného systému prirodzenou cestou produkujú mocné okysličovadlá ako súčasť zápalového procesu v miestach infekcie alebo rakoviny, aby telo zbavili nákazy. Jedným z takých prirodzených obranných okysličovadiel je peroxid vodíka (H2O2). Ďalším je peroxynitrát (-OONO), spriahnutý produkt superoxidu (* OO-) a radikálmi oxidu dusnatého (* NO). Potom je tu ešte kyselina chlórna (HOCl), odvodená z chlórnanu sodného (NaClO).
Odkaz
Decreased level of 2,3-diphosphoglycerate and alteration of structural integrity in erythrocytes infected with Plasmodium falciparum invitro. Dubey ML, Hegde R, Ganguly NK, Mahajan RC Mol Cell Biochem. 2003 Apr; 246(1-2):137-41
Oxidačné činidlá AKO DEZINFEKČNÉ PROSTRIEDKY
Rôzne mocná okysličovadlá sú vo veľkom rozsahu využívaná ako dezinfekčné prostriedky. [4, 11, 12, 13, 28] Ukázalo sa, že žiadne baktérie sa nemôžu vyvíjať v prostredí v ktorom množstvo oxidantov (sťahujúcich elektróny) prevyšuje počet reduktantů (darcov elektrónov). [29] oxidanty teda množeniu baktérií prinajmenšom bráni, ale väčšinou sú baktericídne - baktérie zabíjajú. [27]
Niektoré oxidačné činidlá, ako treba jód, rozličné peroxidy alebo permanganáty, sú používané k lokálnym ošetreniam pokožky alebo k ochrane pred infekciami spôsobenými baktériami alebo hubami. Podobne sa používa aj chlórdioxid. [15]
Hypochloridy (ClO-) sú obvykle využívané ako bieliace činidlá, na dezinfekciu plaveckých bazénov a ako dezinfekčné prostriedky všeobecne. Chlórdioxid (ClO2) rovnako ako ozón (O3) sú efektívne dezinfekčné prostriedky používané vo vodárňach. [9,14] Roztoky chloritanu sodného (NaClO2) sa už dlho používajú v ústnych vodách k rýchlemu odstráneniu ústnych pachov a baktérií. Kyslený chloritan sodný je postrek schválený na dezinfekciu mäsa v mäsovom priemysle FDA. [1, 2, 8, 10, 26] Poľnohospodári ho používajú na omývanie kravských vemien k predchádzaniu mastitídy, [5, 6, 7] a očiste vajíčok od choroboplodných baktérií.
Chlórdioxid zabíja početné vírusy. [16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25] Kyslený chloritan sodný je vhodný na dezinfekciu zeleniny. [3] Boli vykonané aj výskumy ohľadom vnútorného použitia zriedených roztokov chloritanu sodného pri liečení plesňových infekcií, chronickej únavy a rakoviny. Publikované o tom ale nebolo takmer nič.
Odkaz
1. Effects of Carcass Washing Systems on Campylobacter Contamination in Large Broiler Processing Plants; M P Bashor, Master´s Thesis, North Carolina State University, Dec 2002
2. Research Project Outline #4111; C N Cutter, Penn State Univ, Nov 2005
3. Review - Application of Acidified Sodium Chlorite to Improve the Food Hygiene of Lightly Fermented Vegetables; Y Inatsu, L Bari, S Kawamoto JARC 41(1 , pp 17-23, 2007
4. Antiseptics and Disinfectants: Activity, Action and Resistance; G McDonnell & A D Russell Clinical Microbiology Reviews, pp 147-179, Jan 1999
5. Efficacy of Two Barrier Teat Dips Containing Chlorous Acid Germicides Against Experimental Challenge; R L Boddie, S C Nickerson, G K Kemp Journal of Dairy Science, 77 (10):3192-3197, 1994
6. Evaluation of a Chlorous Experimental and Natural Acid Chlorine Dioxide Teat Dip Under Experimental and Natural Exposure Conditions; P A Drechsler, E E Wildman, J W Pankey Journal of Dairy Science, 73 (8):2121, 1990
7. Preventing Bovine Mastitis by a Postmilking Teat Disinfectant Containing Acidified Sodium Chlorite; J E Hillerton, J Cooper, J Morelli Journal of Dairy Science, 90:1201-1208, 2007
8. Validation of the use of organic acids and acidified sodium chlorite to reduce Escherichia coli O157 and Salmonella typhimurium in beef trim and ground beef in a simulated processing environment; Harris K, Miller MF, Loneragan GH, Brashears MM. J Food Prot. 69(8):1802-7, Aug 2006
9. Disinfectant efficacy of chlorite and chlorine dioxide in drinking water biofilms; Gagnon GA, Rand JL, O'leary KC, Rygel AC, Chauret C, Andrews RC Water Research, 39(9):1809-17, May 2005
10. Decreased dosage of acidified sodium chlorite reduces microbial contamination and maintains organoleptic qualities of ground beef products; Bosilevac JM, Shackelford SD, Fahle R, Biela T, Koohmaraie M. J Food Prot. 2004 Oct;67(10):2248-54
11. Treatment with oxidizing agents damages the inner membrane of spores of Bacillus subtilis and sensitizes spores to subsequent stress; Cortezzo DE, Koziol-Dube K, Setlow B, Setlow P J Appl Microbiol. 2004; 97(4):838-52
12. Mechanisms of killing of Bacillus subtilis spores by hypochlorite and chlorine dioxide; Young SB, Setlow P. J Appl Microbiol. 2003; 95(1):54-67
13. Inactivation of bacteria by Purogene. Harakeh S, Illescas A, Matin A. J Appl Bacteriol. 1988 May; 64(5): 459-63
14. The inhibitory effect of Alcide, an antimicrobial drug, on protein synthesis in Escherichia coli; Scatina J, Abdel-Rahman MS, Goldman E. J Appl Toxicol. 1985 Dec; 5(6):388-94
15. Clinical and microbiological efficacy of chlorine dioxide in the management of chronic atrophic candidiasis: an open study; Mohammad AR, Giannini PJ, Preshaw PM, Alliger H. Int Dent J. 2004 Jun;54(3):154-8
16. Degradation of the Poliovirus 1 genome by chlorine dioxide; Simonet J, Gantzer C J Appl Microbiol. 2006 Apr; 100(4):862-70
17. Inactivation of enteric adenovirus and feline calicivirus by chlorine dioxide; Thurston-Enriquez JA, Haas CN, Jacangelo J, Gerba CP Appl Environ Microbiol. 2005 Jun; 71(6):3100-5
18. Mechanisms of inactivation of hepatitis A virus in water by chlorine dioxide; Li JW, Xin ZT, Wang XW, Zheng JL, Chao FH Water Res. 2004 Mar;38(6):1514-9
19. Virucidal efficacy of four new disinfectants; Eleraky NZ, Potgieter LN, Kennedy MA J Am Anim Hosp Assoc. 2002 May-Jun; 38(3):231-4
20. Chlorine dioxide sterilization of red blood cells for transfusion, additional studies; Rubinstein A, Chanh T, Rubinstein DB. Int Conf AIDS. 1994 Aug 7-12; 10: 235 (abstract no. PB0953). U.S.C. School of Medicine, Los Angeles
21. Inactivation of human immunodeficiency virus by a medical waste disposal process using chlorine dioxide; Farr RW, Walton C Infect Control Hosp Epidemiol. 1993 Sep; 14(9):527-9
22. Inactivation of human and simian rotaviruses by chlorine dioxide; Chen YS, Vaughn JM Appl Environ Microbiol. 1990 May;56(5):1363-6
23. Disinfecting capabilities of oxychlorine compounds; Noss CI, Olivieri VP Appl Environ Microbiol. 1985 Nov;50(5):1162-4
24. Mechanisms of inactivation of poliovirus by chlorine dioxide and iodine; Alvarez ME, O'Brien RT Appl Environ Microbiol. 1982 Nov; 44(5):1064-71
25. A comparison of the virucidal properties of chlorine, chlorine dioxide, bromine chloride and iodine; Taylor GR, Butler M J Hyg (Lond). 1982 Oct; 89(2):321-8
26. The Evaluation of Antimicrobial Treatments for Poultry Carcasses; European Commission Health & Consumer Protection Directorate - General, April 2003
27. Role of Oxidants in Microbial Pathophysiology; R A Miller, B E Britigan Clinical Microbiology Reviews, and 10(1):1-18, Jan 1997
28. PURE WATER HANDBOOK; Osmonics, Inc. Minnetonka, Minnesota
29. OXIDATION-REDUCTION POTENTIALS IN BACTERIOLOGY AND BIOCHEMISTRY; L F Hewitt, 6th Ed, E. & S. Livingston Ltd., 1950
Malária je VOČI OKYSLIČOVADLÁM precitlivená
Od novembra 2006 až do mája 2007 som strávil stovky hodín vyhľadávaním statí týkajúcich sa biochémie plazmódia v biochemickej a lekárskej literatúre. U ľudí sú obvykle patogénne štyri druhy, menovite: Plasmodium vivax, Plasmodium falciparum, Plasmodium ovale a Plasmodium malariae. Našiel som hŕbu dôkazov toho, že plazmódia, rovnako ako baktérie, sú na oxidanty naozaj veľmi citlivé. [15]
Príklady pre plazmódia toxických oxidantov zahŕňajú: artemisinin [16, 27, 36, 41], atovaquon [48], menadion a metylovou modrou [29, 47].
Ako v prípade baktérií a buniek tumorov, prežitie a rast plazmódia veľmi závisí na internéj hojnosti thiolových zlúčenín [38, 55]. Tioly sú známe ako sulfhydrylové zlúčeniny (RSH). Reagujú ako redukčné činidlá (darcovia elektrónov). Sú notoricky citlivé na okysličenie a s kysličníkmi chlóru reagujú veľmi rýchlo. To však zahŕňa aj chloritan sodný (NaClO2) a chlórdioxid (ClO2), podstatné zložky v roztoku pána Humble.
Produkty oxidácie tiolov po použití rôznych kysličníkov chlóru sú: bisulfidu (RSSR), monoxide bisulfidu (RSSOR), sulfenické kyseliny (RSOH), sulfinické kyseliny (RSO2H) a sulfonické kyseliny (RSO3H). Žiadny z týchto produktov už životné procesy cudzopasníka nepodporuje. Cudzopasníka udržujú nažive tioly, a preto pri ich dostatočnom vylúčení oxidáciou cudzopasník rýchlo uhynie. Na zoznam tiolov (RSH), na ktorých úzko závisí prežitie všetkých druhov plazmódia patria: Lipoic acid & dihydrolipoic acid [1, 2, 3, 5, 7, 8, 10, 11], koenzým A & acyl carrier proteín [6, 9 , 12, 39, 43], glutatiónu [4, 19, 26, 32, 35, 37], glutatiónu reduktázy [33, 34, 42], glutatión-S-transferase [24, 30, 49, 50, 52, 53 ], peroxiredoxin [40, 56, 57, 58, 59, 60, 61, 62, 63, 65, 66, 67], thioredoxin [20, 21, 22, 25, 44, 64], glutaredoxin [31,45] , plasmoredoxin [28], thioredoxin reduktázy [23, 46], ornitín decarboxylase a falcipain [13,14,17,18, 51, 54].
Odkaz
1. The plasmodial apicoplast was retained under evolutionary selective pressure to assuage blood stage oxidative stress; Toler S Med Hypotheses. 2005; 65(4):683-90
2. Scavenging of the cofactor lipoate is essential for the survival of the malaria parasite Plasmodium falciparum; Allary M, Lu JZ, Zhu L, Prigge ST Mol Microbiol. 2007 Mar; 63(5):1331-44;Epub 2007 Jan 22
3. Plasmodium falciparum possesses organelle-specific alpha- keto acid dehydrogenase complexes and lipoylation pathways. Günther S, McMillan PJ, Wallace LJ, Müller S Biochem Soc Trans. 2005 Nov;33(Pt 5):977-80
4. Characterization of the glyoxalases of the malaria parasite Plasmodium falciparum and comparison with their human counterparts; Akoachere M, Iozef R, Rahlfs S, Deponte M, Mannervik B, Creighton DJ, Schirmer H, Becker K Biol Chem. 2005 Jan;386(1):41-52
5. The malaria parasite Plasmodium falciparum has only one pyruvate dehydrogenase complex, which is located in the apicoplast. Foth BJ, Stimmler LM, Handman E, Crabb BS, Hodder AN, McFadden GI Mol Microbiol. 2005 Jan; 55(1):39-53 Comment in: Mol Microbiol. 2005 Jan; 55(1):1-4
6. Fatty acid biosynthesis as a drug target in apicomplexan parasites. Goodman CD, McFadden GI Curr Drug Targets. 2007 Jan;8(1):15-30
7. The human malaria parasite Plasmodium falciparum possesses two distinct dihydrolipoamide dehydrogenases. McMillan P J, Stimmler LM, Foth BJ, McFadden GI, Müller S Mol Microbiol. 2005 Jan;55(1):27-38 Comment in: Mol Microbiol. 2005 Jan; 55(1):1-4
8. The human malaria parasite Plasmodium falciparum has distinct organelle-specific lipoylation pathways. Wrenger C, Müller S Mol Microbiol. 2004 Jul; 53(1):103-13
9. Apicoplast fatty acid biosynthesis as a target for medical intervention in apicomplexan parasites. Gornicki P Int J Parasitol. 2003 Aug; 33(9):885-96
10. Apicomplexan parasites contain a single lipoic acid synthase located in the plastid. Thomsen-Zieger N, Schachtner J, Seeber F FEBS Lett. 2003 Jul 17; 547(1-3):80-6
11. Biosynthetic pathways of plastid-derived organelles as potential drug targets against parasitic apicomplexa. Seeber F Curr Drug Targets Immune Endocr Metabol Disord. 2003 Jun; 3(2):99-109
12. A type II pathway for fatty acid biosynthesis presents drug targets in Plasmodium falciparum. Waller RF, Ralph SA, Reed MB, Su V, Douglas JD, Minnikin DE, Cowman AF, Besra GS, McFadden GI Antimicrob Agents Chemother. 2003 Jan; 47(1):297-301
13. Gene disruption confirms a critical role for the cysteine protease falcipain-2 in hemoglobin hydrolysis by Plasmodium falciparum. Sijwali PS, Rosenthal PJ Proc Natl Acad Sci U S A. 2004 Mar 30;101(13):4384-9
14. Plasmodium falciparum cysteine protease falcipain-2 cleaves erythrocyte membrane skeletal proteins at late stages of parasite development. Hanspal M, Dua M, Takakuwa Y, Chishti AH, Mizuno A Blood. 2002 Aug 1;100(3):1048-54
15. Double-drug development against antioxidant enzymes from Plasmodium falciparum. Biot C, Dessolin J, Grellier P, Davioud-Charvet E Redox Rep. 2003;8(5):280-3
16. Mechanism-based design of parasite-targeted artemisinin derivatives: synthesis and antimalarial activity of new diamine containing analogues. Hindley S, Ward SA, Storr RC, Searle NL, Bray PG, Park BK, Davies J, O'Neill PM J Med Chem. 2002 Feb 28;45(5):1052-63
17. Expression and characterization of the Plasmodium falciparum haemoglobinase falcipain-3. Sijwali PS, Shenai BR, Gut J, Singh A, Rosenthal PJ Biochem J. 2001 Dec 1; 360(Pt 2):481-9
18. Characterization of native and recombinant falcipain-2, a principal trophozoite cysteine protease and essential hemoglobinase of Plasmodium falciparum. Shenai BR, Sijwali PS, Singh A, Rosenthal PJ J Biol Chem. 2000 Sep 15; 275(37):29000-10
19. Glutathione--functions and metabolism in the malaria parasite Plasmodium falciparum. Becker K, Rahlfs S, Nickel C, Schirmer RH Biol Chem. 2003 Apr; 384(4):551-66
20. The thioredoxin system of the malaria parasite Plasmodium falciparum. Glutathione reduction revisited. Kanzok SM, Schirmer RH, Turbachova I, Iozef R, Becker K J Biol Chem. 2000 Dec 22;275(51):40180-6
21. Thioredoxin networks in the malaria parasite Plasmodium falciparum. Nickel C, Rahlfs S, Deponte M, Koncarevic S, Becker K Antioxid Redox Signal. 2006 Jul-Aug;8(7-8):1227-39
22. Thioredoxin and glutathione system of malaria parasite Plasmodium falciparum. Muller S, Gilberger TW, Krnajski Z, Luersen K, Meierjohann S, Walter RD, Müller S, Läersen K Protoplasma. 2001;217(1-3):43-9
23. Thioredoxin reductase and glutathione synthesis in Plasmodium falciparum. Müller S Redox Rep. 2003;8(5):251-5
24. Glutathione S-transferase of the malaria parasite Plasmodium falciparum: characterization of a potential drug target. Harwaldt P, Rahlfs S, Becker K Biol Chem. 2002 May; 383(5):821-30
25. Plasmodium falciparum thioredoxins and glutaredoxins as central players in redox metabolism. Rahlfs S, Nickel C, Deponte M, Schirmer RH, Becker K Redox Rep. 2003; 8(5):246-50
26. Plasmodium falciparum-infected red blood cells depend on a functional glutathione de novo synthesis attributable to an enhanced loss of glutathione. Luersen K, Walter RD, Muller S, LA1ersen K, MA1ller S Biochem J. 2000 Mar 1;346 Pt 2:545-52
27. Proposed reductive metabolism of artemisinin by glutathione transferases in vitro. Mukanganyama S, Naik YS, Widersten M, Mannervik B, Hasler JA Free Radic Res. 2001 Oct; 35(4):427-34
28. Plasmoredoxin, a novel redox-active protein unique for malarial parasites. Becker K, Kanzok SM, Iozef R, Fischer M, Schirmer RH, Rahlfs S Eur J Biochem. 2003 Mar; 270(6):1057-64
29. Methylene blue as an antimalarial agent. Schirmer RH, Coulibaly B, Stich A, Scheiwein M, Merkle H, Eubel J, Becker K, Becher H, MA1ller O, Zich T, Schiek W, Kouyat A B Redox Rep. 2003;8(5):272-5
30. Glutathione S-transferase from malarial parasites: structural and functional aspects. Deponte M, Becker K Methods Enzymol. 2005;401: 241-53
31. Plasmodium falciparum possesses a classical glutaredoxin and a second, glutaredoxin-like protein with a PICOT homology domain. Rahlfs S, Fischer M, Becker K J Biol Chem. 2001 Oct 5; 276(40):37133-40
32. Characterization of the glyoxalases of the malaria parasite Plasmodium falciparum and comparison with their human counterparts. Akoachere M, Iozef R, Rahlfs S, Deponte M, Mannervik B, Creighton DJ, Schirmer H, Becker K Biol Chem. 2005 Jan;386(1):41-52
33. Glutathione reductase-deficient erythrocytes as host cells of malarial parasites. Zhang Y, König I, Schirmer RH Biochem Pharmacol. 1988 Mar 1;37(5):861-5
34. Glutathione reductase of the malaria parasite Plasmodium falciparum: crystal structure and inhibitor development. Sarma GN, Savvides SN, Becker K, Schirmer M, Schirmer RH, Karplus PA J Mol Biol. 2003 May 9;328(4):893-907
35. Glutathione synthetase from Plasmodium falciparum. Meierjohann S, Walter RD, Müller S Biochem J. 2002 May 1; 63(Pt 3):833-8
36. Effect of dihydroartemisinin on the antioxidant capacity of P. falciparum-infected erythrocytes. Ittarat W, Sreepian A, Srisarin A, Pathepchotivong K Southeast Asian J Trop Med Public Health. 2003 Dec; 34(4):744-50
37. Ceramide mediates growth inhibition of the Plasmodium falciparum parasite. Pankova-Kholmyansky I, Dagan A, Gold D, Zaslavsky Z, Skutelsky E, Gatt S, Flescher E Cell Mol Life Sci. 2003 Mar;60(3):577-87
38. Thiol-based redox metabolism of protozoan parasites. Müller S, Liebau E, Walter RD, Krauth-Siegel RL Trends Parasitol. 2003 Jul;19(7):320-8 Comment in: Trends Parasitol. 2004 Feb; 20(2):58-9
39. Recombinant expression and biochemical characterization of the unique elongating beta-ketoacyl-acyl carrier protein synthase involved in fatty acid biosynthesis of Plasmodium falciparum using natural and artificial substrates; Lack G, Homberger-Zizzari E, Folkers G, Scapozza L, Perozzo R J Biol Chem. 2006 Apr 7;281(14):9538-46
40. Roles of 1-Cys peroxiredoxin in haem detoxification in the human malaria parasite Plasmodium falciparum. Kawazu S, Ikenoue N, Takemae H, Komaki-Yasuda K, Kano S FEBS J. 2005 Apr;272(7):1784-91
41. Evidence that haem iron in the malaria parasite is not needed for the antimalarial effects of artemisinin. Parapini S, Basilico N, Mondani M, Olliaro P, Taramelli D, Monti D FEBS Lett. 2004 Sep 24; 575(1-3):91-4
42. Kinetic characterization of glutathione reductase from the malaria parasite Plasmodium falciparum. Comparison with the human enzyme. Bohme CC, Arscott LD, Becker K, Schirmer RH, Williams CH Jr J Biol Chem. 2000 Dec 1;275(48):37317-23
43. Identification, characterization, and inhibition of Plasmodium falciparum beta-hydroxyacyl-acyl carrier protein dehydratase (FabZ). Sharma SK, Kapoor M, Ramya TN, Kumar S, Kumar G, Modak R, Sharma S, Surolia N, Surolia A J Biol Chem. 2003 Nov 14;278(46):45661-71
44. The thioredoxin system of Plasmodium falciparum and other parasites. Rahlfs S, Schirmer RH, Becker K Cell Mol Life Sci. 2002 Jun; 59(6):1024-41
45. Plasmodium falciparum glutaredoxin-like proteins. Deponte M, Becker K, Rahlfs S Biol Chem. 2005 Jan; 386(1):33-40
46. Specific inhibitors of Plasmodium falciparum thioredoxin reductase as potential antimalarial agents. Andricopulo AD, Akoachere MB, Krogh R, Nickel C, McLeish MJ, Kenyon GL, Arscott LD, Williams CH Jr, Davioud-Charvet E, Becker K Bioorg Med Chem Lett. 2006 Apr 15;16(8):2283-92
47. Recombinant Plasmodium falciparum glutathione reductase is inhibited by the antimalarial dye methylene blue. FA¤rber PM, Arscott LD, Williams CH Jr, Becker K, Schirmer RH FEBS Lett. 1998 Feb 6;422(3):311-4
48. The multiple roles of the mitochondrion of the malaria parasite. Krungkrai J Parasitology. 2004 Nov; 129(Pt 5):511-24
49. The glutathione S-transferase from Plasmodium falciparum. Liebau E, Bergmann B, Campbell AM, Teesdale-Spittle P, Brophy PM, LA1ersen K, Walter RD Mol Biochem Parasitol. 2002 Sep-Oct;124(1-2):85-90
50. Glutathione S-transferases and related proteins from pathogenic human parasites behave as immunomodulatory factors. Ouaissi A, Ouaissi M, Sereno D Immunol Lett. 2002 May 1; 81(3):159-64
51. Reducing requirements for hemoglobin hydrolysis by Plasmodium falciparum cysteine proteases. Shenai BR, Rosenthal PJ Mol Biochem Parasitol. 2002 Jun;122(1):99-104
52. Plasmodium falciparum glutathione S-transferase – structural and mechanistic studies on ligand binding and enzyme inhibition. Hiller N, Fritz-Wolf K, Deponte M, Wende W, Zimmermann H, Becker K Protein Sci. 2006 Feb;15(2):281-9;Epub 2005 Dec 29.
53. Cooperativity and pseudo-cooperativity in the glutathione S-transferase from Plasmodium falciparum. Liebau E, De Maria F, Burmeister C, Perbandt M, Turella P, Antonini G, Federici G, Giansanti F, Stella L, Lo Bello M, Caccuri AM, Ricci G J Biol Chem. 2005 Jul 15;280(28):26121-8
54. Cysteine proteases of malaria parasites. Rosenthal PJ Int J Parasitol. 2004 Dec; 34(13-14):1489-99
55. The thiol-based redox networks of pathogens: unexploited targets in the search for new drugs. Jaeger T, Flohe L, Flohé L Biofactors. 2006; 27(1-4):109-20
56. Structural and biochemical characterization of a mitochondrial peroxiredoxin from Plasmodium falciparum. Boucher IW, McMillan PJ, Gabrielsen M, Akerman SE, Brannigan JA, Schnick C, Brzozowski AM, Wilkinson AJ, Müller S Mol Microbiol. 2006 Aug; 61(4) :948-59
57. 2-Cys Peroxiredoxin TPx-1 is involved in gametocyte development in Plasmodium berghei. Yano K, Komaki-Yasuda K, Tsuboi T, Torii M, Kano S, Kawazu S Mol Biochem Parasitol. 2006 Jul;148(1):44-51
58. Plasmodium falciparum 2-Cys peroxiredoxin reacts with plasmoredoxin and peroxynitrite. Nickel C, Trujillo M, Rahlfs S, Deponte M, Radi R, Becker K Biol Chem. 2005 Nov; 386(11):1129-36
59. Expression of mRNAs and proteins for peroxiredoxins in Plasmodium falciparum erythrocytic stage. Yano K, Komaki-Yasuda K, Kobayashi T, Takemae H, Kita K, Kano S, Kawazu S Parasitol Int. 2005 Mar; 54(1):35-41
60. Crystal structure of a novel Plasmodium falciparum 1-Cys peroxiredoxin. Sarma GN, Nickel C, Rahlfs S, Fischer M, Becker K, Karplus PA J Mol Biol. 2005 Mar 4;346(4):1021-34
61. 2-Cys peroxiredoxin PfTrx-Px1 is involved in the antioxidant defence of Plasmodium falciparum. Akerman SE, Muller S, Müller S Mol Biochem Parasitol. 2003 Aug 31; 130(2):75-81
62. Expression profiles of peroxiredoxin proteins of the rodent malaria parasite Plasmodium yoelii. Kawazu S, Nozaki T, Tsuboi T, Nakano Y, Komaki-Yasuda K, Ikenoue N, Torii M, Kano S Int J Parasitol. 2003 Nov;33(13):1455-61
63. Disruption of the Plasmodium falciparum 2-Cys peroxiredoxin gene renders parasites hypersensitive to reactive oxygen and nitrogen species. Komaki-Yasuda K, Kawazu S, Kano S FEBS Lett. 2003 Jul 17;547(1-3):140-4
64. Thioredoxin, thioredoxin reductase, and thioredoxin peroxidase of malaria parasite Plasmodium falciparum. Kanzok SM, Rahlfs S, Becker K, Schirmer RH Methods Enzymol. 2002; 347:370-81
65. Molecular characterization of a 2-Cys peroxiredoxin from the human malaria parasite Plasmodium falciparum. Kawazu S, Komaki K, Tsuji N, Kawai S, Ikenoue N, Hatabu T, Ishikawa H, Matsumoto Y, Himeno K, Kano S Mol Biochem Parasitol. 2001 Aug; 116(1):73-9
66. Isolation and functional analysis of two thioredoxin peroxidases (peroxiredoxins) from Plasmodium falciparum. Krnajski Z, Walter RD, Muller S, Müller S Mol Biochem Parasitol. 2001 Apr 6;113(2):303-8
67. Thioredoxin peroxidases of the malaria parasite Plasmodium falciparum. Rahlfs S, Becker K Eur J Biochem. 2001 Mar; 268(5):1404-9
Heme ako senzibilizátor okysličovadiel
Pri liečbe malárie je zvlášť významná tá skutočnosť, že trophozoity plazmódia žijúca vo vnútri červených krviniek musí využívať ako prioritný zdroj proteínov hemoglobín. [8, 13] Toho dosiahnu trávením hemoglobínu v organelle známej ako "kyselinová potravná vakuola". [3, 16] V tomto prípade, by vysoká koncentrácia kyseliny v tejto organelle mohla poslúžiť ako ďalšie miesto premeny chloritu (ClO2-) na oveľa aktívnejšiu chlórdioxid (ClO2) priamo vo vnútri parazita.
Okrem toho falciparin (enzým tráviaci hemoglobín) hydrolyzuje bielkovinu hemoglobínu aby z nej uvoľnil nutričné aminokyseliny. [4, 5, 6, 26, 27] Nevyhnutným vedľajším produktom tohto trávenie je uvoľnenie 4 molekúl heme z každej strávenej molekuly hemoglobínu. [1] Uvoľnený heme (tiež známy ako ferriprotoporphyrin) pôsobí redukčne a môže reagovať s okolitým kyslíkom (O2), ktorý sa v nejakom množstve v červených krvinkách vždy vyskytuje. Tým vzniká radikál superoxidu (* OO-), peroxid vodíka (H2O2) a ďalšie toxicky pôsobiace okysličovadlá. [2, 7, 9, 10, 11, 12, 14, 15, 20] Tieto môžu parazita rýchlo otráviť zvnútra.
Aby sa plazmódia proti tomuto nebezpečnému sprievodnému javu pri konzumácii krvného proteínu chránila, musí heme nepretržite a rýchlo vylučovať. [18, 22] Deje sa to dvoma spôsobmi. Po prvé, polymerizáciou heme produkciou hemozoinu. [19, 21, 23, 24] Po druhé, metabolizáciou heme v detoxikačným procese, vyžadujúcim redukovaný glutatión (GSH). [17, 25] Ľubovoľný spôsob (vrátane expozície oxidačnému činidlu), ktorý obmedzí dostupnosť redukovaného glutatiónu preto zapríčiní hromadenie toxického heme v bunkách parazita. Pretože chloritan sodný a chlórdioxid glutatión rýchlo okysličujú, je detoxikácia heme potlačená. Keďže liečebný postup pána Humble využíva presne týchto látok, je pozorovaný efekt vyhubenie plazmódia celkom reálneho odhadu.
Odkazy
1. In vitro activity of riboflavín against the human malaria Parasite Plasmodium falciparum. Akompong T, Ghor N, Haldar K Antimicrob Agents Chemother. 2000 Ja; 44 (1): 88-9 6
2. Potentiation of an antimalarial oxidant drug. Winter RW, Ignaťušenko M, Ogundahunsi OA, Cornell KA, Oduola AM, Hinrichs DJ, Riscoe MK Antimicrob Agents Chemother. 1997 Jul; 41 (7) :1449-54
3. Hemoglobín degradation. Goldberg DE Curry Top Microbiol Immunol. 2005; 295:275-91
4. Development of cysteín protease inhibitors as chemotherapy for parasitica diseases: insights on safety, target validation, and mechanism of action. McKerrow HPM Int J Parasitol. 1999 Jun; 29 (6) :833-7
5. Cysteín proteases of malaria Parasites: targets for chemotherapy. Rosenthal PJ, Sijwali PS, Singh A, Shenay BR Curry Pharm Des. 2002; 8 (18) :1659-72
6. Proteases of malaria Parasites: new targets for chemotherapy. Rosenthal PJ Emerge Infect Dis. 1998 Jan-Mar; 4 (1) :49-57
7. Hemoglobín Metabolism in the malaria Parasite Plasmodium falciparum. Francis SE, Sullivan DJ Jr, Goldberg DE Annu Rev Microbiol. 1997; 51:97-123
8. Plasmodium falciparum: inhibitors of lysosomal cysteín proteinases inhibit a trophozoite proteínas and block Parasite development. Rosenthal PJ, McKerrow HPM, Rasnick D, Leech HPM Mol biochemické Parasitol. 1989 Jun 15; 35 (2) :177-83
9. Identification and characterization of heme-interacting proteins in the malaria Parasite, Plasmodium falciparum. Campanale N, Nickel C, Daubenberger CA, Wehlan DA, Gorman JJ, Klonis N, Becker K, Tilley LJ Biol Chem. 2003 Jul 25; 278 (30) :27354-61
10. The redox status of malaria-infected erythrocytes: an overview with an Emphasis on unresolved problems. Ginsburg H, Atamna H Parasite. 1994 Mar; 1 (1) :5-13
11. Redox and antioxidant systems of the malaria Parasite Plasmodium falciparum. Muller S Mol Microbiol. 2004 Sep; 53 (5) :1291-305
12. Origin of reactive oxygen species in erythrocytes infected with Plasmodium falciparum. Atamna H, Ginsburg H Mol biochemické Parasitol. 1993 Oct; 61 (2) :231-41 Erratum in: Mol biochemické Parasitol 1994 Feb; 63 (2): 312
13. Intraerythrocytic Plasmodium falciparum utilizes only a fraction of the amino acids derived from the Digestion of hosť cell cytosol for the biosynthesis of its proteins. Krugliak M, Zhang J, Ginsburg H Mol biochemické Parasitol. 2002 Feb; 119 (2) :249-56
14. Oxidative stress in malaria Parasite-infected erythrocytes: hosť-Parasite Interactions. Becker K, Tilley L, Vennerstrom JL, Roberts D, Rogerson S, Ginsburg H Int J Parasitol. 2004 Feb; 34 (2) :163-89
15. Klotrimazol binds to heme and enhances heme-dependent hemolysis: proposed antimalarial mechanism of klotrimazolu. Huy NT, Kamei K, Yamamoto T, Kondo Y, Kanaori K, Takano R, Tajima K, Hara SJ Biol Chem. 2002 Feb 8; 277 (6) :4152-8
16. Acidification of the malaria Parasite's Digestive vacuole by a H +-ATPázy and a H +-pyrophosphatase. Saliby KJ, Allen RJ, Zissis S, Bray PG, Ward SA, Kirk KJ Biol Chem. 2003 Feb 21; 278 (8) :5605-12
17. A non-radiolabeled heme-GSH interaction test for the screening of antimalarial compounds. Garavito G, Monje MC, Maurel S, Valentin A, Nepveu F, Deharo E Exp Parasitol. 2007 Jan 23
18. Effect of antifungal azoles on the heme detoxification system of malaria Parasite. Huy NT, Kamei K, Kondo Y, Zoradí S, Kanaori K, Takano R, Tajima K, Hara SJ biochemické (Tokyo). 2002 Mar; 131 (3) :437-44
19. Malarial haemozoin / beta-haematin supports haemo polymerization in the absencia of proteín. Dorn A, Stoffel R, Matile H, Bubendorf A, Ridley RG Nature. 1995 Mar 16; 374 (6519) :269-71
20. Illumination of the malaria Parasite Plasmodium falciparum Alters intracellulare pH. Implications for live cell imaging. Wissing F, Sanchez CP, Rohrbach P, Ricken S, Lanzer MJ Biol Chem. 2002 Oct 4; 277 (40) :37747-55
21. Plasmodium falciparum histidín-rich proteín-2 (PfHRP2) modulates the redox activity of Ferro-protoporphyrin IX (FePPIX): peroxidáza-like activity of the PfHRP2-FePPIX complex. Mashima R, Tilley L, Siomos MA, Papalexis V, Rafter MJ, Stocker RJ Biol Chem. 2002 Apr 26; 277 (17) :14514-20
22. Chloroquine - some open questions on its antimalarial mode of action and resistance. Ginsburg H, Krugliak M Drug Resist Updaty. 1999 Jun; 2 (3) :180-187
23. A physiochemical mechanism of hemozoin (beta-hematin) Synthesis by malaria Parasite. Tripathi AK, Garg SK, Tekwani BL biochemické Biophys Res Commun. 2002 Jan 11; 290 (1) :595-601
24. Histidín-rich proteín 2 of the malaria Parasite, Plasmodium falciparum, is involved in detoxification of the by-products of hemoglobín degradation. Papalexis V, Siomos MA, Campanale N, Guo X, Kocák G, Foley M, Tilley L Mol biochemické Parasitol. 2001 Jun; 115 (1) :77-86
25. Inhibition of glutatión-dependent degradation of heme by chloroquine and amodiaquine as a possible basis for their antimalarial mode of action. Ginsburg H, Famin O, Zhang J, Krugliak M biochemické Pharmacol. 1998 Nov 15; 56 (10) :1305-13
26. Hydrolysis of erythrocyte proteins by proteases of malaria Parasites. Rosenthal PJ Curry Opin Hematol. 2002 Mar; 9 (2) :140-5
27. Cysteín protease inhibitors as chemotherapy for parasitica infections. McKerrow HPM, Engel JC, Caffrey CR Bioorg Med Chem. 1999 Apr; 7 (4) :639-44
PREKONÁVANIE rezistencia voči antibiotikám okysličovaním
Teraz sa nutne musíme dostať k otázke rezistencie plazmódia voči bežne používaným antiprozoálním (proti prvokom pôsobiacim) antibiotikám. Všetky cinchonínovej, chloroquinová, mefloquinová a ďalšie chinolínová antibiotiká účinkujú na báze blokovania systéme detoxikácia heme vnútri trophozoitů. [1, 2, 3, 4, 5] Mnohé variety plazmódia, proti ktorým boli chinolóny opätovne používajú, objavili metódu ako sa tejto liečbe prispôsobiť a získali voči nej odolnosť. Nedávny výskum však ukázal, že mechanizmus tejto získanej odolnosti spočíva v jednoduchom zvýšenie produkcie a využitia glutatiónu. [6, 7, 8, 11, 19, 21, 22, 23] Takisto sa ukázalo, že oxidácia, alebo iná degradácia glutatiónu vnútri parazita, jeho citlivosť na chinolínová antibiotiká opäť obnoví. [10, 12, 13, 15, 16, 18, 20] Niektoré receptúry kombinujúci použitie oxidantov spoločne s chinolóny preto už vykazujú znaky úspechu. Z tohto pohľadu môžeme vziať do úvahy, že ľubovoľné množstvo intraplasmodiálního glutatiónu (GSH) nemôže nikdy odolať expozícii dostatočné dávky chlórdioxidu (ClO2) - každá molekula ClO2 môže vyradiť 5 molekúl glutatiónu.
10 GSH + 2 ClO2 -> 5 GSSG + 4 H2O + 2 HCl
Živej bytosti majú prebúdzacej systémy, ktoré im umožňujú opätovné získanie oxidovaných zlúčenín síry. Fungujú prostredníctvom dotácie vodíkových atómov do týchto zlúčenín, ako napríklad do tiolov, čím obnoví ich pôvodný stav. [9]
2 [H] + GSSG -> 2 GSH
Kľúčovým hráčom v tomto systéme je ferment glucose-6-phosphate-dehydrogenázy (G6PDH). Pacienti s genetickou chybou G6PDH, známu ako choroba z nedostatku glucose-6-phosphate-dehydrogenázy, sú obzvlášť citliví na oxidačné činidlo a pre-oxidačné lieky. Jednotlivci s týmto genetickým ochorením však majú prirodzenú odolnosť voči malárii. Môžu sa jej síce nakaziť, ale len v oveľa slabšie forme, pretože majú v tele permanentný nedostatok enzýmu nevyhnutného k podpore reaktivácie glutatiónu cudzopasníky. [14, 17]
G6PDH je naviac veľmi citlivá na inhibíciu chlorečnanu sodným (NaClO3), ďalším z členov rodiny zlúčeniny kysličníkov chlóru. Chlorečnan sodný (NaClO3) v súčasnosti tvorí len nepatrnú zložku protimalarického roztoku Jima Humble. Nejaký chlorečnan sodný by sa mal vytvoriť aj in vivo, pomalou reakciou chlórdioxidu s vodou za mierne alkalických podmienok. Plazmódia sa síce môžu pokúsiť glutatión stratený oxidáciou obnoviť. To je však neľahké, priamo vylúčené, ak je G6PDH inhibovaná chlorátem.
Odkazy
1. Inhibition of the peroxidative degradation of haemo as the basis of action of chloroquine and other quinoline antimalarials. Lori P, Miller S, Foley M, Tilley L biochemické J. 1999 Apr 15; 339 (Pt 2) :363-70
2. Quinoline antimalarials: mechanisms of action and resistance and Prospects for new agents. Foley M, Tilley L Pharmacol Therm. 1998 Jul; 79 (1) :55-87
3. Quinoline antimalarials: mechanisms of action and resistance. Foley M, Milley L Int J Parasitol. 1997 Feb; 27 (2) :231-40
4. Inhibition by anti-malarial drugs of hemoglobín denaturation and iron release in acidified red blood cell lysates - a possible mechanism of their anti-malarial effect? Gaba T, Krugliak M, Shalmiev G, Ginsburg H parasitology. 1994 May; 108 (Pt 4) :371-81
5. Chloroquine: mechanism of drug action and resistance in Plasmodium falciparum. Slater AF Pharmacol Therm. 1993 Feb-Mar; 57 (2-3) :203-35
6. Regulation of intracellulare glutatiónu levels in erythrocytes infected with chloroquine-sensitive and chloroquine-resistant Plasmodium falciparum. Meierjohann S, Walter RD, Muller S, Müller S biochemické J. 2002 Dec 15; 368 (Pt 3) :761-8
7. The malaria Parasite supplies glutatiónu to its hosť cell - investigation of glutatiónu transport and Metabolism in human erythrocytes infected with Plasmodium falciparum. Atamna H, Ginsburg H Eur J biochemické. 1997 Dec 15; 250 (3) :670-9
8. Is the expression of Genes encoding enzymes of glutatiónu (GSH) Metabolism involved in chloroquine resistance in Plasmodium chabaudi Parasites? Ferreira ID, Nogueira F, Borges ST, do Rosario VO, Crave P, do Rosy VO Mol biochemické Parasitol. 2004 Jul; 136 (1) :43-50
9. Malaria Parasite hexokinase and hexokinase-dependent glutatiónu reduction in the Plasmodium falciparum infected human erythrocyte. Roth EF Jr J Biol Chem. 1987 Nov 15; 262 (32) :15678-82
10. A prodrug form of a Plasmodium falciparum glutatiónu reduktázy inhibítor conjugated with a 4-anilinoquinoline. Davioud-Charvet E, Delarue S, Biot C, Schwobel B, Boehm CC, Mussigbrodt A, Maes L, Sergheraert C, Grellier P, Schirmer RH, Becker K, Schwäbel B, Mässigbrodt AJ Med Chem. 2001 Nov 22; 44 (24) :4268-76
11. Plasmodium falciparum glutatiónu Metabolism and growth are independent of glutatiónu system of hosť erythrocyte. Ayi K, Cappadoro M, Branca M, Turrini F, Arese P FEBS Lett. 1998 Mar 13; 424 (3) :257-61
12. The treatment of Plasmodium falciparum-infected erythrocytes with chloroquine leads to accumulation of ferriprotoporphyrin IX bound to particular Parasite proteins and to the inhibition of the Parasite's 6-phosphogluconate dehydrogenázy. Famin O, Ginsburg H Parasite. 2003 Mar; 10 (1) :39-50
13. Deletion of the Parasite-specific insertions and Mutation of the Catalytic Triad in glutatiónu reduktázy from chloroquine-sensitive Plasmodium falciparum 3D7. Gilberger TW, Schirmer RH, Walter RD, MA1ller S Mol biochemické Parasitol. 2000 Apr 15; 107 (2) :169-79
14. Redox Metabolism in glucose-6-phosphate dehydrogenázy deficient erythrocytes and its relation to antimalarial chemotherapy. Ginsburg H, Golenser J Parassitologia. 1999 Sep; 41 (1-3) :309-11
15. Potentiation of the antimalarial action of chloroquine in Rodenta malaria by drugs known to reduce cellular glutatiónu levels. Deharo E, Barkan D, Krugliak M, Golenser J, Ginsburg H biochemické Pharmacol. 2003 Sep 1; 66 (5) :809-17
16. Glutatión is involved in the antimalarial action of chloroquine and its modulation affects drug sensitivity of human and Murín species of Plasmodium. Ginsburg H, Golenser J Redox Rep 2003; 8 (5) :276-9
17. Plasmodium falciparum: tiol status and growth in normal and glucose-6-phosphate dehydrogenázy deficient human erythrocytes. Miller J, Golenser J, Spira DT, Kosower NS Exp Parasitol. 1984 Jun; 57 (3) :239-47
18. Plasmodium berghei: dehydroepiandrosterón sulfate reverses chloroquino-resistance in experimental malaria infection; Correlation with glucose 6-phosphate dehydrogenázy and glutatiónu Synthesis Pathway. Safeukui I, Mango F, Malva D, Vincendeau P, Mossalayi D, Haumont G, Vatan R, Olliaro P, Millet P biochemické Pharmacol. 2004 Nov 15; 68 (10) :1903-10
19. Glutatión-S-transferases from chloroquine-resistant and-sensitive strains of Plasmodium falciparum: what are their differences? Rojpibulstit P, Kangsadalampai S, Ratanavalachai T, Denduangboripant J, Chavalitshewinkoon-Petmitr P Southeast Asian J Trop Med Public Health. 2004 Jun; 35 (2) :292-9
20. Double-drug development against antioxidant enzymes from Plasmodium falciparum. Biot C, Dessolin J, Grellier P, Davioud-Charvet E Redox Rep 2003; 8 (5) :280-3
21. Plasmodium berghei: analysis of the gamma-glutamylcysteine synthetase gene in drug-resistant lines. Perez-Rosada J, Gervais GW, Ferrer-Rodriguez I, Peters W, Serrano AE, Perez-Rosada J, Ferrer-Rodriguez I Exp Parasitol. 2002 Aug; 101 (4) :175-82
22. Glutatión-S-transferase activity in malarial Parasites. Srivastava P, Puri SK, Kamboj KK, Pandey VC Trop Med Int Health. 1999 Apr; 4 (4) :251-4
23. Úloha of glutatiónu in the detoxification of ferriprotoporphyrin IX in chloroquine resistant Plasmodium berghei. Platel DF, Mango F, Tribouley-Duret J Mol biochemické Parasitol. 1999 Jan 25; 98 (2) :215-23
ZAMĚŘENÍ NA ŽELEZO
Většina dostupné literatury se odvolává na redukční nevyváženost působící vyčerpání nezbytných thiolů. Měly by ale být zvažovány i další mechanizmy toxicity kysličníků chlóru pro plasmodia. Oxidy chlóru všeobecně rapidně reagují se železnatým železem (Fe++). To vysvětluje, proč v případě nadměrnému vystavení kysličníkům chlóru, jako například chloritanu sodnému (NaClO2) , dochází k význačnému růstu hladin methemoglobinu. Methemoglobin je metabolicky neaktivní forma hemoglobinu, v níž byl jeho železnatý cofactor železa (Fe++) oxidován železitý (Fe+++). Mnoho enzymů v živých bytostech, včetně parazitů, používá železo jako cofactor. (Cofactor je neproteinová chemická sloučenina, kterou lze považovat za „pomocnou molekulu/iont“ napomáhající biochemickým transformacím. Pozn. překl.) [8, 9, 10] Je tedy rozumné očekávat, že každé zničení plasmodia způsobené oxidy chlóru nějak souvisí s přeměnou železnatých cofactorů na železité. [1, 2, 3, 4, 5, 6, 7]
1. The plant-type ferredoxin-NADP+ reductase/ferredoxin redox system as a possible drug target against apicomplexan human parasites. Seeber F, Aliverti A, Zanetti G Curr Pharm Des. 2005; 11 (24) :3159-72
2. Ferredoxin-NADP (+) Reductase from Plasmodium falciparum Undergoes NADP (+)-dependent Dimerization and Inactivation: Functional and Crystallographic Analysis. Milani M, Balconi E, Aliverti A, Mastrangelo E, Seeber F, Bolognesi M, Zanetti G J Mol Biol. 2007 Mar 23;367(2):501-13;Epub 2007 Jan 09
3. Cloning and Characterization of Ferredoxin and Ferredoxin-NADP+ Reductase from Human Malaria Parasite. Kimata-Ariga Y, Kurisu G, Kusunoki
M, Aoki S, Sato D, Kobayashi T, Kita K, Horii T, Hase T J Biochem (Tokyo). 2007 Mar; 141(3):421-428;Epub 2007 Jan 23
4. Reconstitution of an apicoplast-localised electron transfer pathway involved in the isoprenoid biosynthesis of Plasmodium falciparum. Röhrich RC, Englert N, Troschke K, Reichenberg A, Hintz M, Seeber F, Balconi E, Aliverti A, Zanetti G, Köhler U, Pfeiffer M, Beck E, Jomaa H, Wiesner J. FEBS Lett. 2005 Nov 21; 579(28):6433-8;Epub 2005 Nov 02
5. The plant-type ferredoxin-NADP+ reductase/ferredoxin redox system as a possible drug target against apicomplexan human parasites. Seeber F, Aliverti A, Zanetti G Curr Pharm Des. 2005;11(24):3159-72
6. Biogenesis of iron-sulphur clusters in amitochondriate and apicomplexan protists. Seeber F Int J Parasitol. 2002 Sep; 32(10):1207-17
7. Apicomplexan parasites possess distinct nuclear-encoded, but apicoplast-localized, plant-type ferredoxin-NADP+ reductase and ferredoxin. Vollmer M, Thomsen N, Wiek S, Seeber F J Biol Chem. 2001 Feb 23;276(8):5483-90;Epub 2000 Oct 30
8. Design, synthesis and antimalarial activity of a new class of iron chelators. Solomon VR, Haq W, Puri SK, Srivastava K, Katti SB Med Chem. 2006 Mar;2(2):133-8
9. Heme biosynthesis by the malaria parasite. Import of delta-aminolevulinate dehydrase from the host red cell. Bonday ZQ, Taketani S, Gupta PD, Padmanaban G J Biol Chem. 1997 Aug 29; 272(35):21839-46
10. Hemoglobin catabolism and iron utilization by malaria parasites. Rosenthal PJ, Meshnick SR Mol Biochem Parasitol. 1996 Dec 20; 83(2):131-9
ZAMERANIE NA ŽELEZO
Väčšina dostupnej literatúry sa odvoláva na redukčnú nevyváženosť pôsobiacich na vyčerpanie potrebných tiolov. Mali by ale byť zvažovali aj ďalšie mechanizmy toxicity kysličníkov chlóru pre plazmódia. Oxidy chlóru všeobecne rapídne reagujú so železnatým železom (Fe + +). To vysvetľuje, prečo v prípade nadmerného vystavenia kysličníkům chlóru, ako napríklad chloritanu sodnému (NaClO2), dochádza k významnému rastu hladín methemoglobínu. Methemoglobínu je metabolicky neaktívne forma hemoglobínu, v ktorej bol jeho železnatý cofactor železa (Fe + +) oxidovaný železitý (Fe +++). Mnoho enzýmov v živých bytostiach, vrátane parazitov, používa železo ako cofactor. (Cofactor je neproteínová chemická zlúčenina, ktorú možno považovať za "pomocnú molekulu / ión" napomáhajúci biochemickým transformáciám. Pozn prekl.) [8, 9, 10] Je teda rozumné očakávať, že každé zničenie plazmódia spôsobené oxidy chlóru nejako súvisí s transformáciou železnatých cofactorů na železité. [1, 2, 3, 4, 5, 6, 7]
Odkazy
1. Targeting enzymes involved in spermidine metabolism of parasitic protozoa – a possible new strategy for anti-parasitic treatment. Kaiser A, Gottwald A, Maier W, Seitz HM Parasitol Res. 2003 Dec;91(6):508-16 Bachrach U, Abu-Elheiga L, Assaraf YG, Golenser J, Spira DT Adv Exp Med Biol. 1988;250:643-50
OTÁZKA NEZÁVADNOSTI
Zostáva záležitosť bezpečného používania. Prinajmenšom neoficiálne sa až doposiaľ nikdy neukázalo, že by orálne podávanie dávok kysličníkov chlóru podľa postupu Jima Humble produkovalo nejakú určitú toxicitu. Niektorí tieto dávky berú preventívne 1 až 3 krát týždenne a ako sa zdá, nikto z nich netrpí žiadnymi škodlivými následkami. Aby sme sa však uistili o úplné bezrizikovosti, je potrebný výskum podobného dlhodobého alebo opakovaného užívania. Znepokojenie sa týka predovšetkým možnosti, že by príliš alebo príliš časté podávanie oxidantov mohlo nadmerne vyčerpať telesnej zásoby redukčných činidiel a spôsobiť oxidačný stres. Jedným z možných spôsobov kontroly môže byť periodická kontrola hladiny methemoglobínu u pravidelných užívateľov. Používanie chloritanu sodného, ktorý sa po dezinfekcii chlórdioxidu nachádza vo verejnej vodovodnej sieti, skúmalo a ukázalo sa ako nerizikové. Bezpečnosť lieku preukázali aj pokusy na zvieratách za použitia oveľa vyšších perorálnych dávok. Jeden prípad extrémneho predávkovania pri pokuse o samovraždu zapríčinil takmer fatálne zlyhanie obličiek s následnou neústupnú methemoglobinémiu. Osobitná opatrnosť je samozrejme potrebná u prípadov trpiaci chorobným nedostatkom glucose-6-phosphate-dehydrogenázy, pretože tieto osoby sú obzvlášť citlivé na oxidanty všetkého druhu. Orálne podávanie roztoku chloritanu sodného (NaClO2) v malých dávkach môže byť samo o sebe považované za bezrizikové a účinné.
ĎALŠIE VÝSKUMY
Smieme len dúfať, že tento prehľad povzbudí príval záujmu a povzbudí ďalší výskum použitie okysleného roztoku chloritanu sodného v boji s maláriou. Hore uvedené skutočnosti musí byť ďalej dôsledne preskúmané a výsledky zverejňovať [8]. Obsiahnutá biochémia nasvedčuje, že na tento liečebný postup by mali byť s najvyššou pravdepodobnosťou citliví aj ostatní príslušníci kmeňa Apicomplexa. Do tohto kmeňa patria: Plasmodium, Babesia, Toxoplasma [2], Cryptosporidium [3], Eimeria [4], Theileria, Sarcocystis, Cyclospora, Isospora a Neospora. Sú to činitelia zodpovední za všeobecne rozšírená ochorenia u ľudí, domácich zvierat a dobytka.
Je dokázané, že chlórdioxid je už pri pozoruhodne nízkych koncentráciách in vitro smrtiaci pre takmer všetky známe infekčné organizmy. Týka sa to parazitov [1, 6, 7, 9, a 10], plesní [5], baktérií i vírusov.
Vyššie uvedené poznatky a skúsenosti naznačujú, že túto zlúčeninu možno v účinných koncentráciách prijímať orálne. Či roztok: okyslený chloritan sodný bude rovnako účinný u mnohých ďalších infekcií však môže s istotou dokázať len extenzívna výskum. Zdá sa ale, že sme na ceste k odhaleniu najúčinnejšieho širokospektrálneho antibiotiká všetkých čias. Jim Humble si zaslúži mimoriadne poďakovanie za ochotu zdieľať tento objav sa svetom.
Odkazy
1. Cysticidal effect of chlorine dioxide on Giardia intestinalis cysts. Winiecka-Krusnell J, Linder E Acta Trop. 1998 Jul 30; 70 (3) :369-72
2. Toxoplasma gondii: the model apicomplexan. Kim K, Weiss LM Int J Parasitol. 2004 Mar 9; 34 (3) :423-32K
3. Effects of ozone, chlorine dioxide, chlorine, and monochlóramínu on Cryptosporidium parvum oocýst viability. Korich DG, Mead JR, Madore MS, Sinclair NA, Sterling CR Apple Environ Microbiol. 1990 May; 56 (5) :1423-8
4. The effect of 'Alcide' on 4 strains of Rodenta coccidial oocysts. Owen DG Lab Animo. 1983 Oct; 17 (4) :267-9
5. Glutatiónu, altruistic metabolite in fungi. PACS I, Prada RA, Penninckx MJ Adv Microbe Physiol. 2004; 49:1-76
6. Characterization of an omega-class glutatión-S-transferase from Schistosoma mansoni with glutaredoxin-like dehydroascorbate reduktázy and tiol transferase activities. Girardini J, Amirante A, Zemzoumi K, Serra E Eur J biochemické. 2002 Nov; 269 (22) :5512-21
7. Tiol-based redox Metabolism of protozoan Parasites. Müller S, Liebau E, Walter RD, Krauth-Siegel RL Trends Parasitol. 2003 Jul; 19 (7) :320-8 Comment in: Trends Parasitol. 2004 Feb; 20 (2) :58-9
8. Estimation of the total Parasite Biomass in acute falciparum malaria from plazma PfHRP2. Dondorp AM, Desakorn V, Pongtavornpinyo W, Sahassananda D, Silamut K, Chotivanich K, Newton PN, Pitisuttithum P, Smithyman AM, White NJ, Day NP PLoS Med. 2005 Aug; 2 (8): E204; epub 2005 Aug 23 Erratum in: PLoS Med. 2005 Oct; 2 (10): 390 Comment in: PLoS Med. 2006 Jan; 3 (1): E68; Author reply E69.
9. The Parasite-specific trypanothione Metabolism of Trypanosoma and Leishmania. Krauth-Siegel RL, Meiering SK, Schmidt H Biol Chem. 2003 Apr; 384 (4) :539-49
10. The Synthesis of parasitica cysteín protease and trypanothione reduktázy inhibitors. Chibale K, Musonda CC Curry Med Chem. 2003 Sep; 10 (18) :1863-89
https://www.miraclemineral.org
https://bioredox.mysite.com
Dodatočné odkazy budú priebežne zverejňované na internete alebo zdostupněny na požiadanie.
Thomas Lee Hesselink, MD
